Štrukturálne charakteristiky zmáčajúcich činidiel zahŕňajú hlavne ich molekulárne štrukturálne charakteristiky a chemické zloženie.
Základnou charakteristikou molekulárnej štruktúry zvlhčovacích činidiel je to, že jeden koniec molekuly má hydrofilnú skupinu (segment) a druhý koniec má hydrofóbnu skupinu (segment). Táto štruktúra umožňuje činidlu zmáčania tvoriť sendvičovú štruktúru medzi kvapalinou a pevným povrchom, čím sa zníži povrchové napätie a podporuje proces zmáčania. Konkrétne, hydrofilné skupiny (ako je hydroxyl, karboxyl atď.) Čelia vodu, zatiaľ čo hydrofóbne skupiny (ako je alkyl, aryl atď.) Sú adsorbované na pevnom povrchu, aby vytvorili monovrstvu, čím sa znižujú povrchové napätie poťahu a uľahčujú kvapalinu na šírenie na pevnom povrchu.
Podľa rôznych chemických štruktúr možno zvlhčovacie činidlá rozdeliť do nasledujúcich kategórií: organický kremíkový typ: napríklad polyéterovo modifikovaný organický kremík, ktorý sa používa hlavne na zníženie dynamického povrchového napätia. Anionický typ: ako sú adukty etylénoxidu, ktoré sa používajú hlavne v živicových systémoch na vode. Nonionický typ: napríklad fluórne polyméry, s dobrou povrchovou aktivitou. „Pri pridávaní, v praktických aplikáciách sa musí zvážiť aj schopnosť zmáčania činidiel znižovať dynamické napätie povrchu. Napríklad zmáčanie obsahujúce fluór znižujú hlavne statické povrchové napätie, zatiaľ čo činidlá zmáčania silikónov môžu účinne znížiť dynamické povrchové napätie. Preto je pri výbere zmáčacieho agenta potrebné rozhodnúť sa na základe konkrétnej situácie.